Rozhovor s Dominikom Jakubom o zdieľaných Žltých bicykloch

Posted on 19. septembra 2017

Prečo ste sa rozhodli rozbehnúť zdieľané bicykle?

Bicykel používam ako dopravný prostriedok od mladosti, v meste je veľmi praktický no od kedy som sa dozvedel o zdieľaných bicykloch, očarili ma. Oproti klasickému bicyklu sú k dispozícii všade po meste. Rozhodnem sa ísť kamsi na bicykli, mám ho po ruke, nech som kdekoľvek. Dostal som defekt alebo iná porucha? Bicykel vrátim a vezmem si ďalší. Keď dostanem defekt na svojom cestou do práce, to je na porazenie. Vo výsledku mi ostane bicykel v pivnici s defektom naveky. Navyše, zdieľané bicykle sú prispôsobené na použitie v meste: pri jazde vystrety chrbát, blatníky, kryt reťaze, stojan, košík na batoh alebo nákup, nosič vzadu, zvonček, reflexné prvky, kvalitný zámok. Radosť niekam v meste ísť.

Na základe čoho ste určovali tarify? Dá sa z poplatkov uživiť údržba bicyklov, aj platy prípadných zamestnancov?

V Kežmarku sme umožnili používať bicykle ľuďom zadarmo, dobrovoľnícky sme ich prevádzkovali. Ľudia nám pomohli pri realizácii darovaním starých bicyklov a finančným príspevkom, tak preto. Staré bicykle sa ukázali ako nevhodné na takéto používanie, nové, čo sme získali od firmy Kenzel, tak fungujú krásne. A tým, že bol systém zadarmo, niektorí používatelia si ich nevážili a svojím nezodpovedným správaním nám komplikovali prevádzku a ostatným regulárne používanie.

Koľko bicyklov momentálne prevádzkujete? Bolo získanie bicyklov na rozbehnutie projektu kompliované?

V prevádzke sme mali 10 repasovaných a 10 nových bicyklov, 3 týždne sme už však mimo prevádzku. Na tím dobrovoľníkov prišli dovolenky, choroby, pracovné vyťaženie a nemal kto riešiť mudrlantov ani zaviesť nové pravidlá používania, ktoré sú kompletne na www.zltebicykle.sk/kezmarok. Zdieľané bicykle však nie sú len o bicykloch, dôležité je rozmiestnenie stojanov, systém z pohľadu používateľa aj administrácie, používatelia a partneri. Záujem v Kežmarku bol aj od firiem, chceli to pre svojich zamestnancov. Avšak nepodarilo sa nám získať partnerov tak aby sme systém dostali do dobrej kvality. Rokujeme už druhý rok s mestom, snáď sa zdieľané bicykle dostanú do rozpočtu na budúci rok, čosi sme dostali aj do mestských projektov.

Ako na novú možnosť zdieľania bicyklov reagovali obyvatelia Kežmarku? Je o bicykle záujem?

Kežmarčania sú na Žlté bicykle hrdí a strážia si ich. Nemali sme problém s krádežami ani vandalizáciou. Keď niekto videl problém, buď volal nám alebo rovno na políciu. Pred zatvorením sme mali 80 používateľoch. Starší mali záujem aj platiť, hlavne, nech to dobre funguje. Reformu sme však už nestihli, snáď neskôr. Ešte aj pri zatvorení systému sa stále hlásili noví záujemcovia.

Plánujete svoju činnosť rozšíriť aj do ďalších miest?

Za tri roky práce sme získali mnoho skúseností ako na zdieľané bicykle ale aj udržateľný rozvoj mobility celkovo a to vrátane zelene na verejných priestranstvách. Dnes si nás volajú mestá aby sme im pomohli vytvoriť koncepciu rozvoja a následnú implementáciu do projektov. Vravím, že mesto vieme dostať na úroveň Kodane za 5 rokov, chce to len odvahu, postupy máme. V Starej Ľubovni to môže byť už o tri roky. Je to menšie mesto, raz dva sa dá veľmi veľa urobiť. Našimi radami šetríme mestu veľmi veľa financií. Väčšinou keď prídeme, zrušíme pôvodné plány, pochválime záujem o problematike a začneme dialóg ako na to tak, aby sme cieľ dosahovali už od začiatku implementácie. Vravím, že lepšie žiaden stojan na bicykle ako zlý, lebo zlý nikto nevymení a len sa skonštatuje, že cyklodoprava nefunguje. A ako by aj mohla, keď ten stojan je takzvaný kolesolámač.

Čo je vaším najväčším úspecom v tejto téme?

Naším najväčší úspechom nie je pilotná prevádzka zdieľaných Žltých bicyklov v Kežmarku ale zvýšenie po vedomia o zdieľaných bicykloch na Slovensku. Zastavil ma pán v Bratislave, že videl video Ako si požičať Žltý bicykel a že či aj v Bratislave je také niečo, podobne Košice rozhovor pri vedľajšom stole v krčme a takéto správy máme z celého Slovenska. To, že teraz spúšťajú zdieľané bicykle v Nitre a chcú ich riešiť v ďalších mestách pokladáme za výsledok našej práce.

Autá sú fajn, sám mám auto ale potrebné si je uvedomiť si ako využívame verejný priestor v meste. Či tam celý deň stojí auto alebo sú aj iné možnosti. Kedysi som si myslel, že tým, že mám auto mám aj právo parkovať a zaberať verejný priestor kde chcem, aj trávnik mi bol dobrý. Ak chceme zmenu, začať musíme komunikáciu, zmenou myslenia. V tomto je dôležitá úloha aj médií a žurnalistou.

Toto je celý zápis rozhovoru pre Hospodárske noviny pre článok: Zdieľaných bicyklov je viac. Aj keď bez zisku